Komunitou nazývame skupinu ľudí, ktorí spolu otvorene komunikujú a spolupracujú na dosiahnutí spoločných cieľov. Komunity vymedzujú hranice, tvoria ich spoločné hodnoty alebo záujmy. Počuli ste však o pojme komunitná architektúra? A čo majú komunity spoločné so stavebníctvom?
Neustále sa zaoberáme novými trendami v stavebníctve. Komunitná architektúra je relatívne nový pojem v našich zemepisných šírkach. Zastrešuje princípy a postupy pri plánovaní a navrhovaní budov pre naplnenie potrieb budúcich užívateľov. Apeluje na to, že je dôležité vytvoriť nielen estetický a funkčný dizajn, ale aj zapojiť komunitu užívateľov do tvorby projektu.
Architekt by mal poznať charakteristiku komunity, rovnako ako lokalitu, jej dopravné napojenie, prírodné priestranstvo, možnosti prepojenia s komunitou a zvážiť veľa ďalších faktorov, ktoré vstupujú do procesu tvorby návrhu projektu. Vytvoriť naozaj kvalitný priestor pre širokú škálu potrieb ľudí sa dá dosiahnuť iba dôkladným plánovaním, analýzou komunity, ale aj vytvorením multifunkčného priestoru schopného reagovať na zmeny potrieb užívania v čase. Dôležitý je aj predpoklad o tom, akých klientov lokalita priláka, o čom môže rozhodnúť aj investor projektu.
V zahraničí sa komunitná architektúra stala prominentným spôsobom navrhovania stavieb. Vo Veľkej Británii sa dokonca považuje za rovnocennú s pojmom komunitný rozvoj. Vytvorením prostredia, ktoré prirodzene vedie ľudí k určitým činnostiam, sa zlepšuje angažovanosť ľudí a zvyšuje sa kvalita ich života.
Kráľovský inštitút britských architektov uvádza, že cieľom komunitnej architektúry je zlepšiť kvalitu životného prostredia zapojením ľudí do navrhovania a do správy budov a priestorov, ktoré užívajú. Prostredie funguje lepšie ak sa ľudia, ktorí v ňom žijú a pracujú aktívne zapájajú do jeho tvorby. Participácia vytvára pocit väčšej spolupatričnosti medzi obyvateľmi. Vstupovať do návrhu môže komunita vďaka rôznym metódam, ako napríklad vytvorenie spoločných priestorov pre záhradkárčenie vo vnútrobloku bytovky, priestoru pre spoločné športové aktivity, prípadne priateľské stretnutia a podobne.
Na Slovensku poznáme lepšie pojem komunitné centrum. Je to reprezentatívny architektonický koncept zameraný na potreby komunity a vzájomnú interakciu jej členov. Väčšinou poskytuje rôzne formy spoločenských, kultúrnych či edukačných aktivít zameraných na spoločenské blaho. Posilňuje vzťahy medzi obyvateľmi cez spoločné zážitky. Na Slovensku si komunitné centrá väčšinou spájame s činnosťou pre vylúčené komunity (terapeutické komunity, drogovo závislí a pod.). Pri návrhu komunitného centra či komunitnej architektúry je veľmi dôležitá udržateľnosť konceptu, a tiež rovnosť v používaní. Iba takýmto spôsobom je možné vytvoriť pestrú a otvorenú komunitu, ktorá plní svoj cieľ.
Ako vyzerá komunitná architektúra na Slovensku a v Česku? Pozitívnymi príkladmi z Česka sú napríklad KC Máj v Českých Budějoviciach, či Centrum pre voľný čas Na Fialce. Na Slovensku sa vytvorili spoločné priestory pre komunitu v rôznych kultúrno-spoločenských projektoch, napríklad Kasárne Kulturpark v Košiciach, Nová synagóga v Žiline, alebo prestavba starej jedálne v Rači na kultúrno-komunitné centrum Stará jedáleň. V peknom a funkčnom prostredí, kde sa komunita rada stretáva, vzniká množstvo skvelých nápadov pre lepší život, priateľstvá a spolužitie. Na podobnej myšlienke je postavený projekt Senec-Lužianky. Komunitné zóny rozdelíme aj podľa vekových kategórii, aby sme naplno využili potenciál a skúsenosti miestnych obyvateľov.
Životné tempo sa v poslednom desaťročí neskutočne zrýchlilo. Pri vysokom pracovnom nasadení často zabúdame na súkromný život a spoločenstvo, ktorého sme súčasťou. Komunikácia sa z reálneho života preniesla na sociálne siete a online mítingy. Cieľom budovania komunity v novovybudovanej štvrti Senec-Lužianky bude vytvoriť podmienky pre lepšiu kvalitu života. Chceme vytvoriť obyvateľom atraktívne prostredie pre kultúrne podujatia, šport, relax a prechádzky. Sme presvedčení, že tieto aktivity výrazne prispievajú k životnej spokojnosti a pocitu dôležitosti pre spoločnosť.
1. Veľkosť projektu
Konvenčná architektúra sa zameriava na veľké projekty a efektívnosť výstavby. Komunitná architektúra sa špecializuje aj na menšie projekty a okrem finančnej efektívnosti, berie do úvahy aj charakter projektu, cieľovú skupinu, miestny stavebný priemysel a ich význam v celom projekte.
2. Lokalita
Komunitná architektúra nevyhľadáva iba exkluzívne fungujúce zóny so zavedenou infraštruktúrou, ale aj opustené prostredie s nevyužitým potenciálom a potrebou aktivovania komunity.
3. Využitie
Pri konvenčnej architektúre ovplyvňujú využitie hlavne záujmy investora. Komunitná architektúra je flexibilná, otvorená diskusii o územnom pláne a potrebám konečných užívateľov.
4. Dizajn
Dizajn pri komunitnej architektúre odráža miestnu identitu a často vytvára priestor aj pre lokálnych umelcov.
5. Technológie
Komunitná architektúra sa vyhýba masovej produkcii, vyhľadáva lokálnych dodávateľov s dôrazom na opätovné využitie materiálov, minimálny odpad a využitie lokálnych pracovných síl. Dôležitou zložkou je aj nízka energetická náročnosť projektu.
6. Vzťah k prostrediu
Interiér a exteriér sa pri komunitnej architektúre zlieva do jedného komplexného celku. Prostredie už nie je oddelenou plochou, ale tvorí súčasť celkového návrhu.
Dopyt po socializácii a kultúrno-spoločenských priestoroch narastá, preto si komunitná architektúra zaslúži pozornosť v stavebníctve. Je to výzva pre architektov – ako vytvoriť nielen funkčný dizajn, ale podporiť a aktivizovať komunitný život v určitej lokalite. Ak berieme do úvahy globalizáciu, starnutie populácie, rýchlosť života a možnosti budúcnosti, komunitná architektúra má veľký zmysel pre našu budúcnosť. Dôvodom je spájanie užívateľov, ich interakcia s prostredím a dôraz na inkluzivitu.